Farnosť Chorvátsky Grob

Oznamy na týždeň od 05.12.2016 a poriadok svätých omší si môžete pozrieť tu.

 

Srdečne Vás pozývame na Farský ples Čiernej Vody... (infoleták si stiahnete tu)

 

Jeseň

          Jeseň prináša so sebou určitú zmenu počasia. Je viac zima a je menej svetlo. Tento jav sa neraz prenáša i do nášho života a do našich medziľudských vzťahov. Sme viac citliví, zraniteľní, ale i zachmúrení a smutní.
          Ale napriek tomuto javu má jeseň v sebe i niečo veľmi zaujímavé a pozoruhodné. Vplyv prostredia, počasia nám totiž umožňuje byť viac doma, v dome. Máme viac času na domáce práce i pre spoločné prežívanie večera. Vo všeobecnosti vyhľadávame teplo, teplo domu i teplo rodinnosti v kruhu tých najbližších.
          
Okrem toho je tento čas charakteristický aj zbieraním úrody. Tešíme sa z toho, čo nám dobrý Pán Boh požehnal a usilujeme sa všetko starostlivo poschovávať pred zimou, ktorá robí akúsi bodku za celým rokom. Je to teda i čas vďačnosti, radosti a obdivu. Je to i čas začiatku plánovania. Poučení alebo i povzbudení rozmýšľame, čo a ako pripraviť do ďalšieho roka. Do tejto atmosféry zapadá veľmi dobre svojou povahou i slávnosť Všetkých svätých a spomienka na všetkých zosnulých. V sychravom a chladnom počasí zapaľujeme na hroboch našich drahých sviečky... Pritom sa pomodlíme za nich a v mysli sa nám premieta živý obraz spomienok. Akoby sme snívali sen, v ktorom sa my živí spájame a stretáme s našimi blízkymi. Niekedy sa usmejeme, keď si spomenieme na krásne chvíle s nimi a vzápätí sa nám do očí nahrnú slzy... Chýbajú nám... Boli tu s nami skutočne a teraz zostávajú už iba v spomienkach. Chýba nám ich láska, ich dobro, ich slová povzbudenia a útechy, alebo ich dôležité rady a láskavé pripomienky... Zapaľujeme sviečky, aby sme vyznali našu vieru. Vieru vo večný život. Vieru v Božie svetlo – v Boha, ktorý chce spasiť a k sebe prijať každého človeka. Vieru vo vzkriesenie tela, v odpustenie hriechov...
          
Zapaľujeme sviečku, aby sme vyznali našu nádej. Nádej v spoločenstvo v nebi. Nádej, že príde deň, keď sa stretneme tam v Otcovom dome – v nebi. Deň, keď všetko to čo teraz žijeme, bude len peknou spomienkou v nekonečnej kráse, nádhere, dobrote a láske nášho Boha.
          
Zapaľujeme sviečku, aby sme preukázali našu lásku. Nech teplo jej plameňa vytvorí rodinnosť, tú zvláštnu a príjemnú atmosféru rodinného krbu. Nech jej svetlo ožiari tváre našich zosnulých, aby sme ich mohli lepšie vidieť v našej mysli. Áno, chceme prežiť tieto chvíle s nimi tak, ako kedysi, keď boli tu. Vidíme ich a počúvame v tichu ich hlas, počujeme tie slová, ktoré sa nedajú zabudnúť a chceme aj im niečo povedať.
          
V prvom rade im hovoríme: „Nie, nie si zabudnutý, otec náš. Nezabudli sme na Teba, mama naša. A ty, brat, sestra, priateľ, či priateľka, kolegyňa alebo spolužiačka … - stále žijete v našom srdci.“ A potom nasledujú slová vďačnosti, pri ktorých slzy zalievajú tvár i slová prosby – keď si už tam doma - nech sa prihovárajú za nás… A napokon sú to slová útechy a upokojenia pre tých, čo nás mali radi: „Nebojte sa, odpočívajte v pokoji: Áno, vieme, že Tvoje srdce tĺklo pre mňa, chcem tak žiť, aby si bol (bola) spokojný (á). Odpočívaj v pokoji a svetlo večné nech Ti svieti.“