Farnosť Chorvátsky Grob

Pozývame Vás na letný rodinný tábor farnosti ChG - Čierna Voda 2016.

 

Oznamy na týždeň od 20.6.2016 a poriadok svätých omší si môžete pozrieť tu.
POZOR! ZMENA V ČASOCH SV.OMŠÍ!

 

Prekážky na štartovacích dráhach

          V Prvom liste Korinťanom opisuje svätý Pavol kresťanský život ako beh po závodnej dráhe (1 Kor 9, 24-27).

          Využime toto prirovnanie a skúsme si uvedomiť, že každý človek má na svojej životnej trati svoj štart, svoj cieľ a medzi týmito dvomi bodmi rad prekážok. Sú najrôznejšieho druhu a zdolávame ich viac či menej úspešne. Aj život vo viere má svoj štart a cieľ a s prekážkami na trati je to rovnaké ako inde v živote.

          Na nasledujúcich príkladoch uvidíme päť takýchto bežcov - kresťanov. Všetko majú rovnaké. Štart, cieľ i priepasť, ktorá je prekážkou, čo treba prekonať.

          Ak nám niekto alebo niečo vopred takúto ťažko prekonateľnú roklinu na ceste viery nevykope, vykopeme si ju dosť často sami. Buď svojou falošnom predstavou o sebe, o svojich blížnych - alebo ešte lepšie - falošnou predstavou o Bohu. Nech už je pôvod rokliny akýkoľvek, musíme na svojej ceste k hlbokej prekážke doputovať a potom sa už uvidí, ako ju zvládneme.

          Prvý pretekár vybehne, dorazí k okraju jamy, otočí sa a beží naspäť na štart. Takto to robí znova a znova. Je to typ veriacich, ktorí sa radi zdržujú na závodisku Cirkvi, behajú, ale na trati nepostupujú. Nemajú chuť prekonávať nijakú prekážku. Stačí im len pobehovať na rovinkách náboženskej rutiny a formálneho stereotypu (pozri Mt 7,21).

          Druhý pretekár na okraji rokliny váha. Zvažuje, či vopred zvolený cieľ stojí vôbec za to. Rád by síce dobehol k niečomu duchovnému, ale chcel by, aby to nebolo spojené so žiadnou veľkou námahou. To je typ veriacich, ktorí na okraji priepasti namiesto otázky „prečo áno“ hľadajú odpoveď „prečo nie“. Na trati kresťanskej viery hľadajú útek k inému cieľu. inému bohu, inej filozofii. Rozchádzajú sa s pôvodnou cestou i cieľom. Takémuto pokušeniu boli raz vystavení i apoštoli. Avšak svätý Peter položil vtedy Ježišovi múdru otázku: „Pane, ku komu by sme išli? Ty máš slová večného života." (Jn 6,66-69)

          Tretí pretekár na okraji jamy klesá, rúca sa, nechce v započatej ceste pokračovať, ale nechce sa ani vrátiť späť...Tento typ veriaceho, ktorý sa radšej rozíde s farským spoločenstvom alebo aj s Cirkvou, akoby mal zmeniť svoj tradičný pohľad a formálnu rutinu. Dostane tzv. ..duchovný infarkt. Takáto reakcia prichádza napríklad vo chvíli, keď mu kňaz prednesie požiadavku, aby pred krstom dieťaťa, alebo pred svadbou absolvoval prípravu alebo sa zúčastnil života vo farnosti. Také nezmyselné novoty v Cirkvi zásadne odmietne. Buď sa v tom momente s Cirkvou načisto rozíde, alebo prejde do vedľajšej farnosti, kde sa o tamojšom farárovi vie, že je pastoračne nenáročný, že od nikoho nepožaduje celkom nič a „kostolným obradíkom“ rád vyhovie (pozrLW7,13-14).

          Štvrtý pretekár zo štartu vôbec nevybieha, ostáva stáť na mieste. Je to typ „tiežveriaceho“, ktorý má na Boha dosť času. „Zatiaľ som mladý, zdravý, žiadaný, úspešný, schopný. Prečo by som sa mal obmedzovať nejakým staromódnym náboženstvom. Až budem starý a bezmocný, dám si to s Bohom do poriadku.“ (Porov. ^24,36.)

          Piaty pretekár zostupuje dole, prekonáva priepasť, nedbá na poranenia či odreniny, nevšíma si únavu ani ťažkosti. Zo všetkých síl sa snaží z priepasti vydriapať a beží ďalej svoj úsek trate. Je to typ veriaceho, ktorý so živou vierou praktizuje kresťanský životný beh. Zlyháva, ale beží. Typ svätého Pavla alebo svätého Ignáca z Loyoly. Nepočíta rany, beží dobrý beh a môže očakávať veniec víťazstva (pozri Mt 24,13).