FARNÍKY a iné dokumenty na stiahnutie

 

Závisť

Závisť spočíva v neustálom porovnávaní sa s druhými. Nemôžem sa s nikým stretnúť bez toho, aby som sa s ním neporovnal. Hneď začnem kritickým pohľadom hodnotiť, inokedy posudzovať, znevažovať a prehodnocovať. Bežne sa snažíme druhých znevážiť, aby sme sa my dostali do lepšieho svetla. Hľadáme ich slabé stránky, ich vystupovanie oznámkujeme ako choré, ich úspech ako klam, ich inteligenciu ako krívajúcu a podobne. Ale stáva sa to i naopak. Keď sa nedarí mne, myslím si, že druhým sa darí lepšie. Podceňujem seba a vyzdvihujem nepravdivo iných. Takéto a podobné stavy a postoje sú ovocím závisti. V závisti nie som sám sebou a nie som so sebou ani spokojný, strácam cit a sebaúctu. Vlastnú hodnotu posudzujem podľa druhých. Človeka to úplne vysiľuje. Ak sa toho nezbavíme včas, núti nás to štvať sa, aby sme tých druhých prekonali, alebo sa pripravíme o ich priateľstvo, ba môže nás to priviesť až do depresie.

Liek proti závisti je vyjsť zo seba. Naučiť sa inak dívať na svet. Nehľadieť na všetko i na ľudí cez seba. Rímsky filozof a rečník Cicero povedal známy výrok: „Ničím iným sa človek tak nepriblíži bohom, ako keď robí dobre svojím blížnym.“ Tým chcel naznačiť, že človek je tým väčší, čím viac dobra urobí. Môžeme preto povedať, že v schopnosti konať dobro spočíva veľkosť človeka. Pán Ježiš nám to jasne hovorí: „Najväčší spomedzi vás je ten, kto je sluhom všetkých.“ Naozaj, ten kto slúži iným ukazuje svoje kvality a svoje hodnoty. Veď poslúžiť niekomu spočíva práve v tom, že pre toho druhého sa zodvihnem zo svojho pohodlia, použijem svoje nohy, ruky, svoje oči a všetky zmysli, ba aj um a srdce, ak mi záleží na tom koho mám rád. Čím mám  niekoho radšej tým viac a dokonalejšie viem vyprovokovať skryté, alebo odhalené schopnosti a dary, ktoré mám v sebe. A nielen vyprovokovať, ale dať ich do služby lásky. Táto myšlienka služby nám hovorí, že človek pri nej vystupuje zo seba kvôli tomu koho má pred sebou a vynáša z pokladu svojho srdca, tela i duše všetko len, aby urobil radosť, poslúžil, alebo uľahčil bolesť, námahu a zmiernil strach a samotu... Všeličo je v nás, čo do tejto služby lásky môžeme ponúknuť a všeličo je okolo nás v situáciách i ľuďoch, čo nás volá k službe lásky.

Či robiť dobre nie je liekom proti závisti? Veď ten, kto chce robiť dobre sa nepozerá na seba, ale pred seba. Pozerá sa na ľudí, veci i možnosti a hľadá čo, kde a ako dobré spraviť. Taký človek nemá problém zo závisťou. Nemá na ňu čas, lebo je zaujatý tým, čo môže dobré urobiť. Táto túžba a nasmerovanie ho vyvádza z neho samého. Človeku v takomto postoji a v takejto túžbe vôbec nezáleží na sebe. Je pravda iba to, že niekedy sa môže unaviť ba i znechutiť, ak nevidí aspoň minimálne ocenenie svojej dobrej snahy  a dobrej vôle.

Okrem toho, v láske slúžiaci človek nemá v sebe závisť, lebo odkryje pri takomto svojom postoji pomôcť iným a poslúžiť im, obrovské množstvo sily a možností, ako aj najrozmanitejšie dary a schopnosti. Nemá dôvod závidieť. Možno má niekedy túžbu mať nejaký ten dar, čo má druhý, ale len preto, aby mohol ešte lepšie prejaviť láskavú službu.

 

Môžeme dokončiť naše krátke zamyslenie o závisti myšlienkou, že závidia obyčajne ľudia, ktorí majú ešte iné chyby a závisť sa k nim obyčajne len pridáva. Závidia, tí ktorí sa nudia a preto si všímajú čo iní majú a akí sú. Nuda je však lenivosť nazvaná krajším výrazom. Iní závidia pre pýchu. Chcú byť viac ako druhí, alebo si myslia, že sú menej ako druhí. Napokon nevedia prijať samy seba a sú to nespokojní ľudia. Iní závidia kvôli svojmu pohodliu. Všeličo by mohli mať a všelijakí by mohli byť, keby vedeli vyjsť zo svojho pohodlia a príjemností. A sú i tí, ktorí závidia zo zvyku, Naučili sa tak na svet dívať, že im stále niečo chýba, hoci majú všetko, ba i viac než druhí. Mohli by sme ešte pokračovať, ale to nie je naším zámerom. Povedali sme si už dosť, aby sme sa poučili a napravili. Krásnym výsledkom bude, keď prestaneme závidieť a začneme si v láske a kvôli láske navzájom slúžiť. Vyjdeme zo seba a objavíme veľa krásneho a hodnotného čo v sebe nosíme.


 

Sme zaplavení Božou láskou a predsa...

Možno to nevieme všetci rovnako sformulovať, ale deje sa niečo ako výpredaj hodnôt pevne zakotvených v pravde Božieho slova, vo Svätom písme. Nemám v úmysle spustiť nárek nad tým ako sa všetko rúca a rozpadá. To naozaj netreba, to vidíme (alebo nevidíme?) všetci. Akoby sme ťahali za kratší koniec. Vedieme toľko zápasov, ale akosi z nich nevychádzame ako víťazí. Zlo sa spája na všetkých frontocha je tak rafinovane štruktúrované, že je zrejmé, že za nim stojí inteligencia, ktorá sa prejavuje nielen v konkrétnych činoch, ale strategicky a dlhodobo plánuje svoje manévre. Všetci vidíme, že niečo nie je v poriadku a v rozpakoch sa pýtame, čo s tým? Žeby naše časy boli horšie ako predchádzajúce?

Žeby diabol dostal väčšiu moc ako predtým? Nemyslím si to. Ani časy nie sú horšie, ani diabol nemá väčšiu moc. On, Boží protivník nikdy nespi ani neochabuje. Vždy sa usiluje mariť Boží plán lásky a života. Vždy robí maximum podľa svojich možnosti. Len sa mu vždy rovnako nedarí.

Natíska sa teda otázka:prečo je v našich časoch taký úspešný? V čom je náš problém“ Prečo je život zdanlivo tak zabezpečeného, poisteného a ochraňovaného človeka zrazu taký ohrozovaný v samej podstate? Človek, ktorý potrebuje istotu v stabilných vzťahoch, ju už nemá. Pevné puto lásky manželov a rodiny sa stalo také krehké, ako by bolo len experimentom. z ktorého sa ani neoplatí robiť verejný záväzok. Úcta pred tajomstvom a jedinečnosťou dostáva paradoxne kontúry v tom, že utajujúc rodné číslo človeka strháva z neho všetky ochranné mechanizmy hanblivosti a mravnosti. Médiá sú schopné vyfabrikovať z jedinca „celebritu“, ktorá je všetkým možným len nie príkladom hodným nasledovania.

Žijeme v prechodnom období.V tom sa naša prítomná chvíľa líši od predchádzajúcej. Ide o úplnú zmenu paradigmy. Informačná sieť zničila našu planétu na globálnu dedinu. Vzdialenosť prestáva takmer existovať a človek sa priblížil k tajomstvu vzniku živej hmoty. Je fascinovaný svojim poznaním a stáva sa cieľom a zmyslom sám v sebe. Nadprirodzené veci ho prestávajú priťahovať, javia sa mu ako zbytočný problém. Žije a buduje pre seba a možno pre svoje deti a ostatné ho nezaujíma.Pre osobného Boha už niet miesta. Len by obmedzoval jeho slobodu, a on je predsa dospelý.

Neobmedzená sloboda sa stala modlou.Znova ten starý hriech ako zvádzanie pokušiteľa. Nebudem slúžiť. Byť ako Boh. A tak Boh zavadzia v ústave, zavadzia jeho desatoro v súdnych sieňach, zavadzia symbol ukrižovanej lásky v školách, prekáža výhrada svedomia ako hrozba pre svedomie, ktoré nechce počúvať svoj vnútorný hlas. Je až na výsosť zreteľné, ako práve terazdiabol pracuje. Ako intenzívne sa sústreďuje na východiskové princípy novej globálnej kultúry.. To si nemôže nechať ujsť!Taký záber na deštrukciu ešte nikdy nemal. Dokonalou kamuflážou a zahmlievaním podstaty sa odieva do rúcha angažovaného humanizmu a filantropie, ktorým ide o celého človeka, zdravého a harmonického. Ako to len dobre znie. O človeka ide. Veď každý má zvrchované právo rozhodnúť o sebe a o svojom živote.Každý má právo byť šťastný. Žena má právo byť matkou, alebo ňou nebyť. Každý môže naložiť so svojou sexualitou ako chce. Každý má právo míňať svoje peniaze ako chce. Znie to až neuveriteľne samozrejme a bezproblémovo. Načosem montovať nejakú morálku biblického Boha? To len komplikuje život.

Myslím si, že je nám všetkým jasné prečo Boží protivník tak veľmi túži obsadiť túto chvíľu. Táto chvíľa rozhoduje o budúcnosti, a to veľmi závažným spôsobom.

Teda nič nové. To všetko tu už bolo, no toto je nová výzva pre nás, čo vidíme za scénu. Ide o zápas mimoriadne ťažký, lebo mnohí sa už nechali zviesť a majú moc. Alebo práve preto ju dostali?!Monštruózny vlak novo pohanskej kultúry sa rozbieha.

Pane zachrániš toto mesto, ak tam nájdeš päťdesiat spravodlivých? - pýta saAbrahám jediného Boha. Vlastne sa modlí.Hovorí s Bohom a prosí za hriešnikov. Zastáva sa, zjednáva a čo je zvláštne: Boh je veľkorysý. Nie päťdesiat, desať stačí, aby ušetril mesto. Ale určité kvórum spravodlivých treba. Šľachetnosť a oddanosť niekoľkých môže zachrániť mnohých, no bez tých niekoľkých to nepôjde. Sú nezastupiteľní. Zdá sa, že rýdzeho a nefalšovaného dobra bude vždy poskromne, ale jeho sila je obrovská. Sám Boh si nim poslúži, aby sa prejavila moc jeho lásky.



 

Modlitba za Slovensko

 

Všemohúci Bože, Otče,

tvoj Syn nás uistil, že ak ťa budeme o niečo spoločne prosiťv jeho mene, splníšnašu žiadosť.

Obraciame sa na teba v našej núdzi a utrpení,

spôsobenými pandémiou

a prosíme ťa o záchranu tela i duše chorých,

o múdrosť, silu a lásku pre všetkých, čo sa o nich starajú,

o nádej a dôveru pre tých, čo sa cítia ohrození,

o rozvážne, starostlivé a spravodlivé riešenia pre tých, čo majú

politickú zodpovednosťv rozličnom stupni.

Daj nám veľkútrpezlivosťpri zachovávanívyžadovaných pravidiel a nariadení.

Pomáhaj nám, aby sme si uvedomovali, že sme chorí a ohrození

nielen na tele, lež aj duchovne a morálne.

V srdciach mnohých vyhasla láska k tebe i k blížnemu,

stali sme sa sebeckými, bezohľadnými, dali sme sa zotročiť

mamonou a nemravnosťou.

Vlej do našich otupených a zaslepených sŕdc jas pravdy a lásky tvojho Ducha; daj nám poznaťv čom sa nám treba zmeniťa posilňuj nás, aby sme sa k tomu aj úprimne a vytrvalo odhodlali.

Predkladáme ti tieto naše prosby aj na príhovor Sedembolestnej Matky tvojho Syna, ktorú si nám dal za patrónku.

S jej pomocou sa chceme stávaťjedni pre druhých bratmi a sestrami a tvojimi synmi a dcérami.

Dôverujeme aj v príhovor našich vierozvestcov, svätých Cyrila a Metoda, ako aj ich pokračovateľa z nášho ľudu, svätého Gorazda.

Nech nám vyprosujú uvedomenie si veľkého daru viery a krstu a ochotu snažiťsa žiťkresťansky v našej dobe.

 

O to všetko ťa prosíme skrze tvojho Syna, ktorý sa za nás obetoval, vstal z mŕtvych a s tebou žije a kraľuje na veky vekov. Amen.


PrílohaVeľkosť
Aktuálne omše 30_11_2020.pdf253.13 KB
DEKRÉT - úplné odpustky pre zomrelých veriacich.pdf96.19 KB
Základné modlitby a pravdy.pdf190.13 KB
Súhrn najdôležitejších otázok.pdf191.48 KB